utorok 12. apríla 2011

Vtákopysk

Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatinus) je obojživelný cicavec,žijúci výhradne len vo východnej Austrálii a na Tasmánii.Patrí medzi vajcorodce,čeľaď vtákopyskovitá.Toto plaché a samotárske stvorenie meria 40-60 cm a váži 0,8-2,5 kg.Žije v norách dlhých 5 až 30 metrov v blízkosti sladkej vody - v potokoch,jazerách či rybníkoch kde má nablízku zdroj potravy.Konzumuje rôzne bezstavovce,hmyz,malé ryby a občas aj žaby.Cez deň odpočíva,loví hlavne v noci a cez jednu noc dokáže zjesť také množstvo potravy,aká je jeho polovica váhy.Pomenovanie "najčudnejšie zviera" si vtákopysk získal na základe svojho ploského zobáka,chvosta plného tuku a podobnému bobrovi,či piatimi prstami s jedovatými ostňami(len samci na zadných nohách),medzi ktorými sú blany,ktoré mu pomáhajú dobre plávať.Samičky znášajú do vopred pripraveného hniezda vajcia,z ktorých sa o tri týždne vyliahnu mláďatá.Vtákopysk nemá žiadne bradavky,samica vylučuje materské mlieko cez žľazy v pokožke.Vtákopysky boli v minulosti takmer vyhubené "vďaka" svojej kožušine a lovci nepohŕdli zberateľským exemplárom,no po platnosti zákona o ochrane tohto cicavca sa jeho populácia zvýšila.Vtákopysk bol objavený v roku 1798 kolonistami z Európy.Celé desaťročia vedci skúmali toto zviera a nedokázali sa medzi sebou dohodnúť,kde ho majú zaradiť,pretože na vtákopyskovi sa kombinujú črty plazov a cicavcov.Je to nádherné,fascinujúce a najčudnejšie zviera na svete.

Video:
<object width="432" height="349"><param name="movie" value="http://www.mojevideo.sk/v/6e7b3d433b3e3c3d3e4338%22%3E%3C/param%3E%3Cparam name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.mojevideo.sk/v/6e7b3d433b3e3c3d3e4338" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="432" height="349"></embed></object>

Ľadový medveď

Hrozivo pôsobiaci medveď ľadový je spolu s medveďom kodiakom a medveďom kamčatským treťou najväčšou suchozemskou šelmou na svete. Žltobielym sfarbením srsti sa dokonale prispôsobuje okoliu. Ľadové medvede sú pre život v ľadových pustatinách výborne vybavené. Sú neuveriteľne silné a mrštné a na svojich mierne ohnutých končatinách s osrstenými chodidlami sa pomalým krokom vydávajú na veľké vzdialenosti.

Medveď ľadový žije v oblastiach pokrytých večným ľadom a snehom, od územia severného pólu až po južný okraj arktických ľadovcov. S obľubou vyhľadáva územia, kde nachádza otvorené vodné plochy alebo súvislé pásy pobrežnej pevniny. Väčšinu dňa trávi hľadaním potravy, za ktorou musí denne putovať i niekoľko desiatok kilometrov. Ľadové medvede sú však obratné, dokážu sa vyšplhať na takmer kolmé kry a preskočiť až štvormetrové trhliny v ľade. Ľadový medveď je spomedzi medveďov najlepším plavcom. Vrhá sa do vody, vyskakuje von a znovu sa vracia naspäť. Pláva rýchlosťou 10 km/h a beží maximálne rýchlosťou 40 km/h. Predné končatiny pri tom používa ako veslá, zadné necháva splývať za svojím telom. S otvorenými očami a uzavretými nozdrami sa potápa pod hladinu až do hĺbky dvoch metrov. Pod vodou vydrží až dve minúty.

Najčastejším spôsobom obživy ľadových medveďov je lov a ich hlavnou korisťou sú tulene. Pretože tulene neustále menia svoje stanovištia, musia za nimi medvede putovať z miesta na miesto, aby sa uživili. Medveď číha na tulene v dýchacích otvoroch v ľade alebo sa k nim opatrne zakráda, keď ležia v snehu. Najčastejšou korisťou sú však tulenie mláďatá, ktoré dokáže medveď zacítiť aj pod snehom. Práve tam ich do vyhrabaných otvorov ukrývajú ich matky. Medveď potom malé tulene zabíja mohutným úderom do lebky a z ukoristeného jedinca žerie iba vnútornosti, kožu a tuk. S postupujúcim letom a nástupom jesene sa ľadové medvede zdržiavajú na územiach blízko pobrežia, kde hľadajú zdochliny veľrýb a mrožov. Počas letných mesiacov, keď sa v tundre topí sneh, žerie ľadový medveď j rôzne bobule.

Medvedie pytačky sa začínajú ihneď s nástupom jari, najintenzívnejšie sú potom v apríli. Samce vtedy podnikajú dlhé výpravy a hľadajú samice, ktoré už v tomto čase nevodia mláďatá. Samice rodia spravidla raz za tri roky. V novembri a decembri si každý medveď vyhrabáva v snehu alebo aj v zemi svoj brloh. Svoje úkryty medvede väčšinou lokalizujú na južné svahy, na ktoré severný vietor navŕšil veľké množstvo snehu.Najviac času v týchto brlohoch potom trávia gravidné samice. Snehové steny brloha potom pôsobením teplého dychu samice zľadovatejú a chránia tak teplo. Mláďatá sa rodia v novembri a decembri. Sú pomerne malé a vážia okolo 450 – 900 gramov. Rodia sa holé, hluché, slepé a pretože potrebujú teplotu okolo 18 stupňov C, pridržiava ich matka labou na svojom kožuchu.

Medveďa ľadového by ste našli na južnom okraji arktického ľadového pásma v Grónsku na pobreží Severnej Ameriky a severnej Ázie. Na všetkých týchto územiach je chránený a jeho lov kontrolovaný. Po druhej svetovej vojne došlo k poklesu jeho početných stavov, a to až na počet asi piatich tisíc exemplárov. Súčasný stav sa odhaduje asi na štyridsaťtisíc a jeho budúcnosť záleží na ochrane Arktídy. Jeho výška v najvyššom bode trupu je 1,5 metra a keď sa medveď ľadový postaví je vysoký až 2,4 – 3,3 metra. Dĺžka tela sa pohybuje okolo 2 a pol metra, váha u samcov je 400 – 600 kg, u samíc do 400 kilogramov. Do príbuzných druhov by sme mohli zaradiť aj najväčšieho zástupcu čeľade medveďovitých – medveďa kodiaka. Jeho telo býva dlhé 2,5 metra a váži až 800 kg.



Hrozivo pôsobiaci medveď ľadový je spolu s medveďom kodiakom a medveďom kamčatským treťou najväčšou suchozemskou šelmou na svete. Žltobielym sfarbením srsti sa dokonale prispôsobuje okoliu. Ľadové medvede sú pre život v ľadových pustatinách výborne vybavené. Sú neuveriteľne silné a mrštné a na svojich mierne ohnutých končatinách s osrstenými chodidlami sa pomalým krokom vydávajú na veľké vzdialenosti.

Medveď ľadový žije v oblastiach pokrytých večným ľadom a snehom, od územia severného pólu až po južný okraj arktických ľadovcov. S obľubou vyhľadáva územia, kde nachádza otvorené vodné plochy alebo súvislé pásy pobrežnej pevniny. Väčšinu dňa trávi hľadaním potravy, za ktorou musí denne putovať i niekoľko desiatok kilometrov. Ľadové medvede sú však obratné, dokážu sa vyšplhať na takmer kolmé kry a preskočiť až štvormetrové trhliny v ľade. Ľadový medveď je spomedzi medveďov najlepším plavcom. Vrhá sa do vody, vyskakuje von a znovu sa vracia naspäť. Pláva rýchlosťou 10 km/h a beží maximálne rýchlosťou 40 km/h. Predné končatiny pri tom používa ako veslá, zadné necháva splývať za svojím telom. S otvorenými očami a uzavretými nozdrami sa potápa pod hladinu až do hĺbky dvoch metrov. Pod vodou vydrží až dve minúty.

Najčastejším spôsobom obživy ľadových medveďov je lov a ich hlavnou korisťou sú tulene. Pretože tulene neustále menia svoje stanovištia, musia za nimi medvede putovať z miesta na miesto, aby sa uživili. Medveď číha na tulene v dýchacích otvoroch v ľade alebo sa k nim opatrne zakráda, keď ležia v snehu. Najčastejšou korisťou sú však tulenie mláďatá, ktoré dokáže medveď zacítiť aj pod snehom. Práve tam ich do vyhrabaných otvorov ukrývajú ich matky. Medveď potom malé tulene zabíja mohutným úderom do lebky a z ukoristeného jedinca žerie iba vnútornosti, kožu a tuk. S postupujúcim letom a nástupom jesene sa ľadové medvede zdržiavajú na územiach blízko pobrežia, kde hľadajú zdochliny veľrýb a mrožov. Počas letných mesiacov, keď sa v tundre topí sneh, žerie ľadový medveď j rôzne bobule.

Medvedie pytačky sa začínajú ihneď s nástupom jari, najintenzívnejšie sú potom v apríli. Samce vtedy podnikajú dlhé výpravy a hľadajú samice, ktoré už v tomto čase nevodia mláďatá. Samice rodia spravidla raz za tri roky. V novembri a decembri si každý medveď vyhrabáva v snehu alebo aj v zemi svoj brloh. Svoje úkryty medvede väčšinou lokalizujú na južné svahy, na ktoré severný vietor navŕšil veľké množstvo snehu.Najviac času v týchto brlohoch potom trávia gravidné samice. Snehové steny brloha potom pôsobením teplého dychu samice zľadovatejú a chránia tak teplo. Mláďatá sa rodia v novembri a decembri. Sú pomerne malé a vážia okolo 450 – 900 gramov. Rodia sa holé, hluché, slepé a pretože potrebujú teplotu okolo 18 stupňov C, pridržiava ich matka labou na svojom kožuchu.

Medveďa ľadového by ste našli na južnom okraji arktického ľadového pásma v Grónsku na pobreží Severnej Ameriky a severnej Ázie. Na všetkých týchto územiach je chránený a jeho lov kontrolovaný. Po druhej svetovej vojne došlo k poklesu jeho početných stavov, a to až na počet asi piatich tisíc exemplárov. Súčasný stav sa odhaduje asi na štyridsaťtisíc a jeho budúcnosť záleží na ochrane Arktídy. Jeho výška v najvyššom bode trupu je 1,5 metra a keď sa medveď ľadový postaví je vysoký až 2,4 – 3,3 metra. Dĺžka tela sa pohybuje okolo 2 a pol metra, váha u samcov je 400 – 600 kg, u samíc do 400 kilogramov. Do príbuzných druhov by sme mohli zaradiť aj najväčšieho zástupcu čeľade medveďovitých – medveďa kodiaka. Jeho telo býva dlhé 2,5 metra a váži až 800 kg.
 
 

ÚVOD

Vítame Vás na našom blogu. Tento blog sme vytvorili na ochranu prírody a aby sme našu prírodu lepšie spoznali. Môžete si tu prezerať články, videá aj obrázky... Prajeme Vám príjemnú zábavu.

                                          S pozdravom Autori